MANŽELSTVO V ČASE

Zdroj: https://www.manzelstvo.sk/oblasti-manzelskeho-zivota/61

Je známe, že partnerský či manželský vzťah prechádza počas svojho trvania rôznymi fázami, v ktorých sa mení forma lásky medzi partnermi, spôsob ich vzájomnej komunikácie, či potreby, ktoré si navzájom uspokojujú. Určite si mnohí viete spomenúť, ako váš vzťah vznikal, ako sa menil, čo bolo dôležité pri jeho zrode, a čo teraz, kto, čím vzťah ovplyvnil, čo si kto na tom druhom najviac práve vtedy cenil. Každý si určite vie spomenúť na dôležité momenty vo vzťahu, na rôzne zlomy, prekážky i šťastné chvíle. Ak dvaja ľudia, spájajúci svoje životné cesty do jednej už v priebehu utvárania páru chápu, čo ich spája a čo by mohlo ich vzťah eventuálne rozbiť, majú obrovskú šancu na to, aby položili pevné základy dlhotrvajúceho vzťahu.

Určite si pamätáte na chvíle, v ktorých vami lomcovala zamilovanosť. Úžasne krásny pocit plný vášne, citového vzplanutia, či rozkoše. Aké by to bolo možno krásne, keby nás sprevádzala po celý život. Na druhej strane by sme však všetko videli skreslene cez ružové okuliare. Preto je dôležité zamilovanosť si vychutnať, ponoriť sa do nej pokiaľ pôsobí, lebo je prchavá a zákonite raz pominie. Ak je vystriedaná láskou, prostredníctvom ktorej prajeme druhému dobro, máme radosť z jeho spokojnosti a úspechu a nezištne druhému uspokojujeme potreby akceptácie a bezpečia, je to znak našej zrelosti a úprimného blízkeho vzťahu k druhému človeku.

Problémy teda začínajú vtedy, ak si neuvedomujeme, že manželský vzťah nezostáva vždy rovnaký, ale že sa vyvíja a mení. Určite sú zmeny, ktoré sú nepredvídateľné a ktorými prechádza výlučne ten ktorý pár, avšak existujú aj zmeny a určitý zákonitý vývoj, ktorý je typický pre každý pár. Prvou zmenou je samotný prechod od romantickej lásky spred manželstva k realistickejšiemu poňatiu vzťahu. Najprv vidíme toho druhého iba v pozitívnych farbách, neskôr si začíname všímať aj nedostatky, resp. slabšie stránky svojho partnera. Dochádza tak k prvému rozporu medzi našou ideálnou predstavou o partnerovi a skutočnosťou. Iba tí, ktorí sa s tým vyrovnajú a príjmu tento fakt, môžu úspešne rozvíjať vzájomné spoznávanie sa. Veľakrát sa stáva, že to, čo bolo pred manželstvom lákavé, napríklad spoločenskosť a zábavnosť manžela, ktorý bol stredobodom pozornosti a všetci ho obdivovali, sa v manželstve stáva prekážkou, lebo kvôli tomu vznikne žiarlivosť, alebo nespokojnosť s tým, že trávi príliš veľa času s kamarátmi, chodí domov neskoro a podobne.

V manželstve sa nedá vyhnúť ani fenoménu zovšednenia a vplyvu zvyku. Predovšetkým muž rokmi zmĺkne, lebo nemá si čo so ženou povedať. Po narodení detí sa manželkina pozornosť presúva automaticky na ne, čo manželov v ich ponímaní odsúva na vedľajšiu koľaj. Nie ľahko zvládateľné obdobia sú aj keď deti opúšťajú „rodné hniezdo“, odchod na dôchodok a podobne.

Existuje veľa literatúry, ktorá hovorí o vývojových krízach v manželstve. Pokúsim sa ich zhrnúť do jednej ucelenej podoby, ktorá načrtáva to, čím sa manželia potýkajú a v akých obdobiach.

Prvá kríza prichádza po prvom roku vzájomného spolužitia. Súvisí s tým, že svojho partnera poznávame aj v úplne inom svetle, v akom sme ho poznali doposiaľ. Je rozdiel, ak dvaja ľudia spolu randia párkrát v týždni, pripravia sa na to stretnutie, upravia, naladia a ak spolu začnú bývať a vidia sa zrazu keď sú nahnevaní, bez nálady, v smútku. Niekedy môže nastúpiť rozčarovanie z toho, že predsa takéhoto svojho partnera/ku nepoznám. Málokedy sa zoberú dvaja ľudia, ktorí by mali identické potreby, nálady, názory, očakávania. Stále ide o ich zosúladzovanie, kompromisy, dohody.

A s tým súvisí druhá kríza, ktorá sa objavuje medzi tretím a siedmim rokom spolužitia. Prevažuje tu úbytok romantickosti a nepríjemné pociťovanie kontrastu v správaní partnera pred a po uzavretí manželstva. Oslabuje sa tu nekritická milenecká zamilovanosť a rastie prejavovanie odlišných názorov a negatívnych emócií. Rastie napätie, ktoré neraz ústi do hádok, mlčania, nespokojnosti a podráždenia a výčitiek. Táto kríza sa často viaže na narodenie sa prvého dieťaťa, čo prináša okrem obrovskej radosti aj veľa psychického a fyzického napätia. Táto udalosť vyžaduje od oboch partnerov prispôsobenie sa, vychádzanie si v ústrety a ak sa to neudeje, kríza je nablízku.

Tretia kríza sa objavuje medzi 17. a 25. rokom manželstva. Môže trvať rok, ale aj niekoľko rokov. Na jej vzniku sa podpisuje približovanie staroby so zvýšenou citlivosťou, menšou trpezlivosťou, objavovaním sa somatických ochorení. Súvisí taktiež s osamostatňovaním sa detí a ich odchodom so spoločnej domácnosti, čím vzniká tkzv. „syndróm prázdneho hniezda“. Ten postihuje predovšetkým tie páry, ktoré počas výchovy detí zabúdali na rozvoj vlastného partnerského spolužitia, všetko podriadili iba deťom a opomenuli rozvíjať svoj manželsko-milenecký vzťah. Zrazu sa ocitnú bez detí, teda toho spojítka, ktoré držalo pár pohromade a nevedia spolu žiť bez detí. Preto ak manželia počas manželstva budujú nie len svoj rodičovský, ale aj partnerský vzťah, zvládnu toto obdobie ľahšie a môžu si svoj vzájomný vzťah opäť vychutnávať bez detí.

Štvrtá kríza sa prejavuje okolo 40. roku manželstva. Spôsobuje ju odchod do dôchodku jedného z partnerov, hormonálne zmeny, či staroba. Toto obdobie prináša zo sebou neraz pocity zbytočnosti, či zdravotné obmedzenia. Opäť tu hrá hlavnú úlohu vzájomnosť manželov a ich spoločné i individuálne záľuby. Po plnohodnotnom živote práve toto obdobie môže byť pre mnohé páry najkrajšie.