Niektoré rady ako si porozumieť s vaším lekárom

 

 

Mali ste niekedy pocit, že váš lekár hovorí iným, pre vás nezrozumiteľným jazykom? Ak áno, nemusí to byť tým, že vám to nepáli alebo nedokážete počúvať.  Ak vyjdete z ordinácie a nemáte jasno v tom, čo vám je, aké možnosti liečby máte alebo aké vyšetrenia potrebujete, chyba nemusí byť iba na vašej strane.

V procese liečby je veľmi dôležitá kvalitná komunikácia medzi vami a lekárom. Napriek tomu, niekedy práve tento faktor zlyháva, pacienti sa cítia ako „číslo diagnózy" a chýba im pocit ľudskej zaangažovanosti lekára. Vzťah dôvery a komunikácia je však interaktívny proces, čo znamená, že nielen to, ako k vám pristupuje lekár, ale aj to, ako vy pristupujete k nemu a dokážete o svojich ťažkostiach hovoriť, ovplyvňuje celkový výsledok spolupráce.
Aké sú teda najčastejšie problémy v komunikácii medzi lekárom a pacientom, a čo môže jej kvalitu zvýšiť?

Lekárom pri komunikácii s pacientmi robia ťažkosti:

·         Zahmlené a nepresné informácie o zdravotných ťažkostiach;

·         Pasívny postoj k liečbe a neprebratie zodpovednosti pacienta za svoje zdravie;

·         Nedisciplinovanosť pacienta počas liečby a nedodržiavanie odporúčaní v životospráve.

Čo môžem urobiť, aby som si s lekárom lepšie porozumel?

Komunikácia medzi lekárom a pacientom je špecifická tým, že medzi nimi vládne odbor­ná nevyváženosť. Tú si často nesprávne in­terpretujeme tak, že lekár je ten „nadradený“ a pacient „podradený.“ V iných povolaniach to však takto nevnímame – napríklad, keď sa profesor medicíny príde poradiť do banky o svojich financiách, nemá pocit, že finančný poradca je mu nadradený, pretože v určitej špecifickej oblasti toho vie viac. Podobne funguje aj vzťah lekára a pacienta. Práve vy­soká odbornosť lekára nás k nemu privádza, preto ho vyhľadáme. Náš vzťah by mal byť partnerský – obaja totiž máme rovnaký záu­jem: zistiť príčinu našich zdravotných prob­lémov a nájsť riešenie, ako sa ich zbaviť.  Samozrejme, musíme mať na pamäti, že sú aj pacienti, ktorí sa chcú plne zveriť do rúk lekára a prajú si byť neinformovaní. Aj takéto želanie treba rešpektovať, lekár by ho však nemal predpokladať u všet­kých svojich pacientov. Čo teda my pacienti môžeme urobiť, aby sme si s lekárom lepšie porozumeli? Predovšetkým naplno využiť to málo času, ktoré máme k dispozícii.

1. Pripravte sa na rozhovor s lekárom už doma. Majte na pamäti, že väčšina ordinácií je pre vás cudzie prostredie, v ktorom sa nebudete cítiť úplne vo svo­jej koži. Aby ste v strese nezabudli nejakú dôležitú otázku, napíšte si v bodoch veci, ktoré chcete so svojím lekárom predisku­tovať. Tým, že si ich premyslíte, budete mať aj príležitosť logicky ich zoradiť.

2. Prejavte sa aktívne. Nečakajte, na čo sa vás lekár opýta, ale sami hovorte o zdravotných ťažkostiach, ktoré vás trápia. Snažte sa čo najpresnejšie pome­novať svoj problém. Lekár sa pri stano­vovaní diagnózy odpichne z iného bodu, ak mu poviete iba: „bolí ma noha“, ako keď poviete: „z ľavého bedra mi vystreľuje ostrá bolesť smerom ku kolenu, zhoršuje sa to vždy k večeru a bolesť pulzuje.“ Popi­sujte svoje pocity, nepredkladajte možné diagnózy – to je úloha lekára.

3. Snažte sa s lekárom udržiavať očný kontakt. Ak je stále zahľadený do spisu, zdvorilo ho požiadajte o pozornosť. Naprí­klad: „Prepáčte, pán doktor, keď sa na mňa nepozeráte, nie som si istý, či ma počúvate.“

4. Požiadajte o súkromie, ak ho potrebu­jete. Ak vám je nepríjemné hovoriť o chú­lostivých problémoch v prítomnosti inej osoby, jasne to vyjadrite, nečakajte s prob­lémom na inú (vhodnejšiu) chvíľu. Je pravdepodobné, že pre lekára a ošetrujúci personál je bežné riešiť aj intímne problé­my pacientov, to však neznamená, že ste aj vy zvyknutí preberať ich pred širším pub­likom. Aj keď ste pacientom univerzitnej alebo fakultnej nemocnice, automaticky to neznamená, že ste súhlasili s tým, že sa vyzlečiete pred skupinkou medikov. Zákon o zdravotnej starostlivosti, charta práv pacienta aj etický kódex chránia pa­cienta pred porušovaním jeho práva na súkromie, intimitu a dôstojnosť.

5. Zaujímajte sa o svoj zdravotný stav. Aj keď nemáte medicínske vzdelanie, mali by ste poznať svoj krvný tlak, krvnú skupinu, vedieť, na čo presne užívate lieky, nakoľko sú nežiaduce účinky závažné. Našťastie, dnešné krvné i iné testy sa zväčša robia tak, že kritické hodnoty sú vypísané hrub­ším písmom alebo inou farbou. Požiadajte lekára, aby vám výsledky ukázal, hoci ne­rozumiete všetkým skratkám. Opýtajte sa ho, či všetky hodnoty máte v norme a ak nie, aké to môže mať príčiny a dôsledky.

6. Robte si poznámky. Aj keď v ordinácii je vám všetko jasné, neraz sa stáva, že kým prídete domov, polovica informácií vám vyfučí z hlavy. Nehanbite sa robiť si poznámky – ak vám aj tak niečo vy­padne, môžete si informácie vyhľadať na internete alebo v náučnej literatúre.

7. Vezmite so sebou blízku osobu, ak vo vás zdravotný problém vyvoláva strach. Je totiž možné, že stres vás paralyzuje a nebudete schopní pozorne vnímať všet­ko, čo vám lekár povie. Ďalšia osoba vám môže pomôcť s poznámkami.

8. Zaujímajte sa, čo môžete urobiť pre zlepšenie svojho zdravotného stavu a od­porúčania berte vážne. Pre lekárov môže byť frustrujúce stále opakovať zásady zdra­vej stravy a zdôrazňovať potrebu pohybu, ak sa v ordinácii stretávajú s pacientmi, ktorí ich zjavne nepočúvajú. Ani najú­činnejšia liečba nedokáže zázraky, ak telu nepomôžete vlastným pričinením. Pacient má byť ten, komu na jeho zdraví záleží naj­viac a je ochotný preň aj najviac urobiť.

9. Buďte k lekárovi otvorení a podrobne mu povedzte všetko, čo vás trápi. Nič nezatajujte. Čím viac informácií má, tým jednoduchšia bude pre neho diagnostika. Povedzte mu aj to, ak máte psychické problémy.

10. Opýtajte sa lekára, ak vás pošle na test alebo vyšetrenie, prečo je potrebný a čo všetko môže odhaliť.

11. Pokiaľ máte aj po konzultácii pocit, že ešte nepoznáte všetky odpovede, pokojne si dohodnite s lekárom ďalšie stretnutie. Opäť zopakujte rituál so zapisovaním si všetkého, čo sa chcete dozvedieť.

12. Na záver stručne zrekapitulujte, na čom ste sa dohodli. Toto je spravidla po­sledná príležitosť, ako si vyjasniť, či ste si s lekárom navzájom porozumeli.

13. Poďakujte sa, že vám váš lekár venoval čas spôsobom, ktorý obom vyhovoval. Zdvorilosť a ocenenie práce znamená pre mnohých lekárov viac, než si myslíte.