Rizika sociálnych sieti

Sociálne siete a psychické zdravie: Ako na vás vplývajú sociálne médiá?

Za ostatné mesiace a roky sa náš spôsob sociálneho fungovania výrazne mení. Zo spoločenského tvora, akým človek bol, sa stáva tvor „sociálno-sieťový“. Sociálne siete sú neraz jediným spôsobom, ako sa s niektorými ľuďmi „stretávame“, ako spoznávame názory iných, zaujímavosti, iné krajiny, ako komunikujeme.

Isteže, s internetom prišlo množstvo pozitív, ale aj negatíva. Tie zvyčajne súvisia s anonymitou na sociálnych sieťach, s prekrúcaním reality, s ukazovaním nereálnych cieľov a hodnôt, ktoré by hodnotami byť nemali. Ako vplýva internetové prostredie na ľudskú psychiku?

Pozitíva a negatíva sociálnych sietí

Sociálne médiá sa stali pevnou súčasťou každodenného života mnohých ľudí – sú silný komunikačný nástroj, ktorý zmenil spôsob medziľudskej komunikácie.

Nečudo, pretože prinášajú veľa pozitív: môžete sa porozprávať so spolužiakom zo základnej školy, ktorého ste desaťročia nevideli, zistiť, čo zaujíma osobu, ktorá sa vám páči, a podobne.

Sociálne médiá urýchľujú tok informácií, šírenie myšlienok a nápadov.

Z pozitívnych efektov novodobých médií treba spomenúť podporné skupiny pre ľudí, ktorí majú rôzne zdravotné problémy či patria do menšinovej komunity.

Sociálne médiá majú tiež potenciál vzdelávať a poskytovať priestor pre kreativitu a sebavyjadrenie – ak ich použijeme správne.
Majú však aj svoje tienisté stránky a nie je ich málo. Existujú dôkazy, že najmä nadmerné používanie týchto novodobých médií môže mnohými spôsobmi negatívne ovplyvniť duševné zdravie.

Ako a prečo ovplyvňujú sociálne médiá duševné zdravie?

Sociálne médiá vo výsledkoch vedeckých štúdií, žiaľ, súvisia s depresiou, úzkosťou a pocitmi izolácie. Prieskum Common Sense z roku 2015 ukázal, že tínedžeri trávia online neraz až 9 hodín denne. Pritom kanadská štúdia z roku 2017 ukázala, že študenti, ktorí používajú sociálne médiá viac ako 2 hodiny denne, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť problémov duševného zdravia. Sú to predovšetkým problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy, pocit menejcennosti.

Ďalší negatívny faktor, ktorý, žiaľ, vo virtuálnom svete funguje a ničí psychiku, je kyberšikana. Prieskum z roku 2020, ktorý bol realizovaný medzi viac ako šesťtisíc mládežníkmi vo veku 10 až 18 rokov, ukázal, že až päťdesiat percent z nich zažilo kyberšikanu.

Jednou z nebezpečných nevýhod sociálnych médií je, že poskytujú príležitosť anonymne šíriť škodlivé klebety a používať urážlivé slová, ktoré môžu v ľuďoch zanechať trvalé emocionálne jazvy.

Ešte závažnejšia je informácia, že aktivita na sociálnych sieťach súvisí aj s nárastom samovražedných sklonov. Napríklad v USA v rokoch 2009 až 2017 došlo medzi tínedžermi k nárastu pokusov o samovraždu až o dvadsaťpäť percent.

V každom prípade, používanie sociálnych sietí viac ako 3 hodiny denne zvyšuje pravdepodobnosť problémov s duševným zdravím, ako sú: depresia, úzkosť, agresia a asociálne správanie.

Pocit nedokonalosti, nedostatočnosti, menejcennosti

Ako ešte súvisia psychika a trávenie času na sociálnych sieťach? Sociálne médiá vyvolávajú pocity nedostatočnosti, nedokonalosti, pocit, že ste horší ako ostatní, že sa váš život alebo váš vzhľad nevyrovná ostatným.

Stupňujú sa pocity závisti, nespokojnosti, nízkej sebaúcty, menejcennosti. Aj keď si môžete myslieť, že sociálne médiá nás približujú k ostatným a tým pádom znižujú pocity osamelosti, v skutočnosti, ak ich používame v nezdravej miere, pocity osamelosti a menejcennosti zvyšujú. Navyše, vzďaľujú nás od reálnych kontaktov, ktoré máme najbližšie – od rodiny a skutočných priateľov.

Aj vám sa pri prezeraní fotiek alebo komentárov na sociálnej sieti vynárajú otázky ako: „Prečo má to, čo ja nemám?“, „Prečo si môže dovoliť viac ako ja?“, „Kde robím chybu?“. Takto nepriamo zahadzujeme to, čo máme a v čom sme dobrí, porovnávame svoj život s ostatnými. Strácame jedinečnosť.

Faktor FOMO

FOMO alebo aj „Fear Of Missing Out“ (strach, že budete pri niečom chýbať) je jednou z foriem takzvanej nelátkovej závislosti. Vyplýva z toho, že každý z nás má v sebe zakódovanú potrebu niekam patriť, túži byť členom určitej sociálnej skupiny. Ak máte pocit, že ste na sociálnych sieťach ignorovaní, môžu byť výsledkom depresie aj ťažké psychické stavy.

FOMO sa týka predovšetkým vekovej kategórie od 15 do 33 rokov.

Najčastejšie príznaky syndrómu FOMO sú:

· podráždenosť;

· nervozita;

· zlá nálada;

· neschopnosť sústrediť sa;

· potreba neustále kontrolovať telefón aj za cenu chýbajúceho spánku;

· stavy úzkosti, keď neviete definovať ani zmysel svojho života.

Je to podobné ako pri závislosti od alkoholu či iných látok. Ak svoju dávku nedostanete, prepadnete stresu, nervozite, úzkostiam, môže nastať potenie rúk, búšenie srdca. Práve preto sú dôležité limity – rovnako v pití alkoholu, ako aj pri sociálnych sieťach. Vždy by mal reálny život s veľkou prevahou dominovať.

Ako používať sociálne médiá, aby vám neuškodili?

Myslite preventívne:

· V určitých fázach dňa si vypnite dátové pripojenia smartfónu – napríklad počas jazdy, v práci alebo na schôdzach, pri trávení času s priateľmi a rodinou.

· Počas spánku odložte mobil mimo spálne.

· Vypnite rušivé upozornenia na nové komentáre či správy.

· Obmedzte používanie sociálnych médií len na počítač, nepoužívajte ich na mobilnom telefóne.

· Obmedzte používanie sociálnych sietí na 30 minút denne.

Keď si začnete viac uvedomovať čas, ktorý trávite na sociálnych sieťach, a skracovať ho, všimnete si, že zrazu sa vám zlepší celková nálada, koncentrácia, vráti sa vám pozitívny náhľad. Radšej sa vyberte na prechádzku do prírody alebo sa stretnite s priateľmi či rodinou. Bez pripojenia na internet.

Sociálne siete sú v tejto dobe neoddeliteľnou, podľa niektorých aj povinnou, súčasťou našich životov. Či už sa hovoríme starších, alebo mladších generáciách, dnes je na internete skoro každý. Zo začiatku sa dá využitie internetu brať ako únik od reality, vyplnenie voľného času, zábavu a podobne. Dnes je to pre mnohých však opak. Ľuďom sa tento únik páči, využívajú ho často a zabúdajú kvôli sociálnym sieťam na svoj reálny život a problémy, žijú viac v digitálnom prostredí, trápia ich problémy na obrazovke a nie tie skutočné. V týchto prípadoch býva väčším únikom od problémov práve realita.

Porovnávanie s ostatnými

Porovnávanie dvoch rozdielnych ľudí neznie ako dobrá vec ani v reálnom živote. Určite vás niekto v živote už porovnával s niekým “lepším”, samozrejme že to nebol dobrý pocit však že? Často si neuvedomujeme že tento istý pocit si môžeme spôsobiť aj sami sledovaním životov druhých.

Každý sa na sociálnych sieťach chce odprezentovať najlepšie ako vie. Životným štýlom, úspechmi, vzhľadom a tak ďalej. Pri neustálom sledovaní života druhých si ale neuvedomujeme že všetky tieto momenty vyberali tí druhí a chcú aby sme videli iba toto. Nikdy nevieme čo sa na sto percent v skutočnosti deje za pomyselnými oponami príspevkov.

Dlhodobé sledovanie príspevkov týmto spôsobom môže mať silné dôsledky, ktoré na seba nadväzujú. Jedným z nich môže byť skreslené povedomie o tom čo je skutočné a čo nie. V tomto prípade budú ľudia túžiť po tom, čo nie je reálne získať. Budú sa o to snažiť, čo ďalej vedie ku súťaživej mentalite. Byť súťaživý a mať ciele vôbec nie je zlé, ale taktiež je pravda že všetkého veľa škodí. Nadmerné ,,predvádzanie” sa a súdenie druhých na sociálnych sieťach vedie ku závisti, zhoršeniu vzťahov a celkovo negativite v živote. Čím sa ďalej presúvame ku zvýšenej depresií a úzkosti. Pri pravidelnom vystavení sa idealizovaným životom na sociálnych sieťach môžeme cítiť neúspešne, nešťastne, znižuje sa naša sebaúcta a pocit vlastnej hodnoty. Toto všetko má vážny vplyv na sebavedomie a schopnosť užívať si vlastný život bez pocitu neistoty.

Nadmerné používanie a závislosť na dopamíne

Závislosť na sociálnych sieťach je v dnešnej dobe rozšírenejšia ako inokedy a stále sa skúma. Jednou z hlavných príčin je chemická látka v mozgu nazývaná dopamín

. Dopamín je neurochemická látka, ktorá ovplyvňuje našu náladu v pozitívnom smere. Navaríte si jedlo, zjete ho, dopamínové receptory sa aktivujú, “odmenia” vás psychicky a cítite sa dobre.

V porovnaní s používaním sociálnych sieti to je ale zložitejšie. Nemusíte ísť na nákup, čakať kým sa jedlo uvarí, a podobne. Stačí len vytiahnuť mobil, rýchle a jednoduché. Takýto spôsob získavania dopamínu môžeme prirovnávať ku užívaniu drôg ako sú napríklad kokaín alebo amfetamín. Rovnako ako k závislostiam vedie neustále užívanie drôg, neustály prísun dopamínu robí s našim mozgom to isté a môže poškodiť naše dopamínové receptory.

Sociálne siete vypúšťajú do nášho mozgu dopamín napríklad keď vytvárame príspevky a dostávame reakcie. Každý like a komentár vyvoláva užívateľovi pocit odmeny a schválenia od druhých ľudí. Taktiež keď získavame nové informácie a obsah čo vyvoláva v nás zvedavosť a vzrušenie. Sociálne siete sú navrhnuté tak, aby udržiavali užívatela neustále angažovaného a pripútaného tým že mu dávajú neustály tok obsahu. Všimnúť si to môžeme v dnešnej dobe na Tik Toku, Instagramových reelsoch alebo na Youtube shorts. Všetky tieto formy obsahu sú prispôsobené algoritmu vygenerovanému priamo pre vás podľa toho čo sledujete. Môžete scrollovať koľko chcete, a keď vás náhodou niečo neosloví, k ďalšiemu prísunu dopamínu sa dostanete jedným pohybom prstu.

Kyberšikana a negatívne online prostredie

Všetci vieme čo je šikanovanie a aké má následky na našu psychiku. Kyberšikana už názvu vraví že to je to isté, ale v online priestore. Dá považovať aj ako nebezpečnejšia, pretože agresor môže byť anonymný a kvôli tomu sa riešenia môžu zdať nemožné. Anonymita dáva človeku veľký pocit moci, kedy si človek myslí že jeho činy nebudú mať preňho následky. Agresor cez displej nevidí smútok a bolesť opačnej strany a preto môže zachádzať do väčších extrémov ako pri šikane v reálnom živote.

Obete kyberšikanovania môžu zažívať pocity úzkosti, strachu a beznádeje v dôsledku neustáleho obťažovania a vyhrážok online. To môže viesť k rozvoju depresie a iných psychických problémov. Opakované urážky a ponižovanie online znižujú sebavedomie a sebaúctu jednotlivca. Pocit nedostatočnosti a nízkeho sebahodnotenia môže ovplyvniť schopnosť fungovať v každodennom živote. Obete kyberšikanovania sa môžu cítiť izolované a osamelé, keďže sa môžu cítiť neschopné alebo neochotné zdieľať svoje problémy so svojimi blízkymi z obavy, že to môže viesť k ďalšiemu šikanovaniu alebo nežiaducim reakciám. Pre obete môže byť ťažké sústrediť sa na prácu alebo školu, keďže sa snažia zvládnuť emocionálny stres a tlak vyplývajúci z online obťažovania. Čo vedie k zhoršenej účasti, výkonnosti a dokonca k absenciám. Toto všetko taktiež vedie k stresu a nespavosti. Obete sa cítia neustále napäté a žijú v strachu s obavami nových útokov.

F.O.M.O. (Fear of missing out)

Syndróm FOMO, je strach z toho že o niečo prídete, alebo že vás niečo minie. Ide o psychologický stav kedy užívateľ má pocit, že sa ostatní zabávajú, a on nie. Toto vyvoláva v jedincovi strach osamelosti, alebo menejcennosti.

Tento syndróm je úzko spojený s vyššie spomenutou témou o porovnávaní sa s druhými. V spojitosti môže byť FOMO intenzívnejší. Keď vidíme fotky priateľov z dovoleniek, akcií, ich úspechy a celkovo že sa zabávajú bez nás, môže nás to privádzať k presvedčeniu, že nie sme súčasťou niečoho výnimočného. Tento pocit môže viesť k úzkosti, neistote a dokonca k pocitom depresie.

Tieto dôsledky spôsobuje neustále pripojenie. Vďaka smartfónom sme stále pripojení k sociálnym sieťam, čo umožňuje neustále sledovanie toho, čo sa deje, aj keď sme ďaleko od svojich priateľov alebo rodiny. Ďalší z dôvodov je konštantný tlak na zapojenie. Sociálne siete často vytvárajú tlak na interakciu s obsahom, či už formou lajkov, komentárov alebo zdieľania. Ak sa cítime, že nestíhame držať krok s týmto tlakom, môžeme mať pocit, že niečo závažné nám ušlo.

Ako tomu predísť? (Všetkého veľa škodí)

Stanovte si hranice, určte si limity času stráveného na sociálnych médiách a dodržiavajte ich. Napríklad si môžete stanoviť časový rámec pre používanie sociálnych médií každý deň a dodržiavať ho. Štúdia z roku 2018 potvrdila, že obmedzenie používania sociálnych sietí zlepšuje príznaky depresie, úzkosti a osamelosti. Snažte sa dávať pozor na to aký obsah pravidelne vyhľadávate a sledujete. Vyhľadávajte obsah, ktorý je pre vás pozitívny a inšpirujúci. Buďte si vedomí toho, ako sa cítite počas a po používaní sociálnych médií. Sledujte, ako určité typy obsahu ovplyvňujú vašu náladu a emocionálny stav, a prispôsobte svoje používanie podľa toho. Vyhnite sa porovnávaniu a uvedomte si, že to, čo vidíte na sociálnych médiách, nie je vždy realita. Vyhnite sa porovnávaniu svojho života s životmi ostatných a radšej sa sústreďte na svoje vlastné ciele a hodnoty. Udržiavajte vzťahy mimo digitálneho priestoru. Strávte čas so svojimi priateľmi a rodinou osobne, bez pripojenia na internet.

A hlavne si robte pravidelne digitálny detox. Občas si dajte prestávku od sociálnych médií a digitálnej technológie. Venujte sa iným aktivitám, ktoré vám prinášajú radosť.  Tieto stratégie môžu pomôcť minimalizovať negatívne vplyvy sociálnych médií a podporiť vaše duševné zdravie. Ale keďže sme všetci rozdielny, je dôležité experimentovať a nájsť spôsob používania sociálnych médií, ktorý funguje najlepšie pre vás a váš životný štýl.